V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s listovými väčšie.
REZ KIVI
Mladú rastlinu kivi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvoj púčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty, ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme letný rez a zimný na dvoj očkové čapíky. Počas pestovania musíme vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi. Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca.
Obrábanie pôdy
S blížíiacim sa jarom je to jedna z najdôležitejších prác na záhradke. Náš úspech pri pestovaní čohokoľvek závisí predovšetkým na kvalite pôdy, je proto dobré poznať ju na našej zahrade a podľa svojich možností ju zlepšovať. Zdravá, úrodná záhradná pôda je dobre prevzdušnná, udržuje vlahu a výživu pre korene, ktorým ponúka kyprú ornicu s dobrým prechodom do spodiny - inými slovami, má mať dobrú štruktúru, dlhodobý a výživný humus a vyváženú zásobu živín.
Prvým impulzom preo začiatok jarných prác na záhradke je vývoj počasia. Každý rok je po tejto stránke iný a preto ukazovateľom začiatku jarných prác a najmä práce s pôdou by mala byť teplota pôdy. Merajte ju beěžným teplomerom v ranných hodinách v hĺbke zhruba 5 - 10 cm a mala by sa pohybovať asi jeden týždeň nad 7 °C. Pôda má byť na povrchu obschnutá, dobre drobivá a nelepivá. Len taká sa dá dobre pripraviť pre siatie.
Po zime má pôda väčšinou veľmi dobrú pôdnu štruktúru (drobivú). Ku zľahínaniu dochádza prirodzene vplyvom gravitácie, čomu naviac napomáha aj zrážková voda, ľudská činnosť a hlavne druh pôdy. Po zime bohatej na sneh a zrážkovú vodu môže, majmä pri ťažších pôdach dôjsť ažku splaveniu profilu. Je preto niekedy na jar nutné opätovné rýľovanie,které je dobré spojiť so zapracovaním vyššej, až desaťcentimetrovej vrstvy nevyzretého kompostu. Zapracujeme tým do hĺbky asi 20 cm polorozložené organické zbytky, ktoré hlbšie vrstvy pôdy prevzdušnia na niekoľko rokov. Kompost môžeme podľe potreby pôdy obohatiť aj priemyselnými hnojivami a hrubozrnným vápencom.
Na ťažších pôdach po jesennom rýľovaní a rozdrobení hrúd mrazom je najdôležitejšie šetrenie pôdnej vlahy, kedy včasné zarovnanie a skyprenie povrchu zabráni nadbytočnému výparu. Pôdu stačí nahrubo prehrabať do roviny motykou, alebo väčšími hrabľami. Záhony pre mrkvu a petržlen prekypríme rycími vidlami čo najhlbšie, aby korene neboli deformované a môžeme súčastne pohnojiť aj dobrým kompostom a priemyselnými hnojivami.
Kyprenie a urovnanie povrchu pôdy
Pôdu,zrýľovanú na jeseňmôžeme hlboke prekypriť a nahrubo urovnať kultivátorom. Najlepšiek tomuto účelu sú plečky s tromi pevnými hrotmi. Radličky - hroty na prstoch nemajú byť široké.
Oceľovými hrabľami nakonic povrch jemne urovnáme pre siatie a sadenie. Najpraktickejšie sú hrable o šírke záberu 25 cm.
Ďalšiakultivácia
Pre ďalšiu kultiváciu a prácu s pôdou sú nezbytné motyčky ku skypreniu pôdnej kôry a odstráneniu buriny. Vedľa klasickej širšej motyky na burinu, sú ešte motyky ťažné (plecie rámčeky), trojzubý ručný kyprič, malá ručná (prevzdušňovacia) plečka s šípovou radličkou. Možno s nimi pracovať ťahom, alebo kopaním. Ďalej je pre odburineniechodníkovpotrebná škrabka, alebo plecí rámček - ten aj pre okopávku pod krami, alebomedzi vyššími trvalkami. Konečne veľká špicatá motyka srdcovka, ktorá je dôležitá pre prihrňovanie a prikopávanie rastlín, prípadne prehlbovanie rýh.
V kvetinovej záhrade používame radšej malé ručné náradie pre obrábanie pôdy medzi malými a tesne vedľa seba rastúcimi trvalkami, alebo skalničkami. Pracujeme s malým ručným kypričom, alebo dvojstrannou motyčkou pre odburiňovanie. Ručnými hrabličkami na kyprenie povrchu pôdy a oceľovými trávovými hrabličkami čistíme na jar a na jeseň záhony od lístia a odumretých zbytkov rastlín.
Naozaj každé lístie jevhodné na kompostovanie?
Jednoznačná odpoveď znie áno, každé.
Lístie z ovocných stromov je lepšie zozbierať, ako mulčovať. Spóry hubových chorôb môžu prezimovať aj na malých kúskoch listov a v budúcom roku potom dochádza k opätovnej infekcii stromov. Z toho dôvodu sa vyplatí aj na komposte ich prekryť vrstvou zeminy.
Kompostovaním lístia z dubu, javoru, brezy či agátu sa uvoľňujú triesloviny, ktoré vedú k okysľovaniu kompostu. Tieto druhy lístia sú preto vhodné na prípravu humusu pre kyselinomilné rastliny ( rododendrony, azalky, vresy, hortenzie ai.). Niektorí záhradkári stále spaľujú lístie z orecha, alebo ho vyvážajú na skládky. Príčinou je pomalý rozklad a nezmyselná povera o toxicite kompostu z orechového lístia. Stačí čiastočné rozdrvenie, zmiešanie s iným kompostovaným materiálom a hotový kompost je o niekoľko mesiacov. Veľa majiteľov záhrad vo vilových štvrtiach nahradzuje okrasné listnaté dreviny ihličnanmi, lebo nevedia kde s lístím. To je pritom možné bez obáv mulčovať a intenzívne trávniky dostanú potrebnú dávku organického hnojiva.
Dobré typy:
- Aby sa listy v komposte príliš nelepili, je účelné je rozdrviť drtičom, alebo trávnou kosačkou.
-Pre urýchlenie tlenia premiešame pred založením kompostu lístie s pôdou, hnojom, alebo kompostom v pomere 2:1. Kompost z lístia sa používa ako zemina pre kvetiny a na výsevné záhony.
-Nikdy do kompostovaného lístia nepridávajte stavebné pálené vápno. Obsahuje chlór, ktorý zabíja mikroorganizmy potrebné k procesu tlenia.
- Pri kompostovaní lístia orechu sa vyplatí pridávať 200 až 400 ml kvapalného hnojiva DAM 390 v 10 litroch vody na 1 m3, čím sa urýchľuje proces rozkladu tuhých častí.
Ako prevádzať rez drevín
Záhrada vyžaduje našu starostlivosť, za ktorú sa nám odmeňuje zdravým a atraktívnym vzhľadom. Ak chceme maľ zdravú, upravenú a našim požiadavkám vyhovujúcu záhradu, musíme jej venovať náležitú starostlivosť. Tá zahrňuje celú radu bežných i menej častých prác.
Polievanie, prihnojovanie, ničenie buriny či príprava kompostu - to všetko zvláda skúsený záhradník celkom bez problémov. A práve skúsenosti sú rozhodujúce pri jednej špecifickej činnosti - reze drevín. Preto iste neuškodí niekoľko základných rád a pravidiel.
K rezu drevín nás vedie mnoho dobrých pohnútok a nemôžeme brať vážne pripomienky fiktívneho ochrancu prírody, ktorý tvrdí, že odrezať stromu vetvu je ako amputovať človeku ruku. Oveľa vhodnejšie je prirovnanie napríklad strihanie vlasov, ktoré patrí k nutnej a zdraviu neškodnej údržbe ľudského tela. To isté platí aj pri rastlinách - predovšetkým drevinách.
Aké sú dôvody? Dreviny prerezávame z mnohých rôznych dôvodov. Patrí medzi ne ako hľadisko zdravotné, tak aj estetické. Odstraňujeme nežiadúce vetvy, ktoré sú príliš slabé, choré či odumreté. Tým zaisťujeme zdravie a silu rastliny a jej zmladzovanie. Vhodným rezom podporujeme či obmedzujeme bujnenie a regulujeme tak kvalitu a bohatosť plodov a kvetov. Pri ovocných stromoch môžeme výrazným spôsobom zvýšiť úrodu.
Ďalším účelom prevádzania rezu drevín je ich formovanie, udržiavanie tvaru a kontrola vzrastu. Za extrémny prípad možno považovať v tomto smere umenie bonsaí, kde dreviny, inak dorastajúce mnoho metrov, sa udržujú len vo forme zmenšenín. Rovnako však môžeme tvarovať rôzne okrasné kríky, živé ploty, alebo okrasné stromy. Tu sa jedná predovšetkým o hľadisko estetické. Naproti tomu ovocné stromy zrezávame z dôvodov praktických - vysoká plodnosť, zmladzovanie, ale aj lepšia dostupnosť pri zbere.
Čo je treba dodržovať?
Ako pri všetkých našich činnostiach aj tu platí mnoho pravidiel. Ak sa budeme podľa nich riadiť, ušetrí nám to veľa času a starostí. Predovšetkým je treba pracovať s kvalitnými, ostrými a k tomuto účelu určenými nástrojmi. Medzi ne patria rôzne typy píl a pílok slúžiacich k odstraňovaniu hrubších a pevnejších vetví. Na vetvy tenšie stačia záhradnícke nožnice. Šikovný záhradník sa nezaobíde ani bez noža (tzv. žabky), ktorý slúži k začisťovaniu rán po odrezaných vetvách.
Všetky rezy by mali byť hladké. Rezné rany väčšie ako jeden centimeter ošetríme stromovým balzamom, aby nedošlo k napadnutiu a vysychaniu dreva. Všetky odumreté, choré a slabé vetvy orezávame až na zdravé drevo, nevykazujúce známky chorých pletív. Ak nemáme dostatok skúseností, nepúšťame sa do príliš drastických zásahov. Slabší rez zdravého dreva je bezpečnejší, ako rez nadbytočný. Odrezané vetvy ihneď odpraceme. Mäkšie časti môžeme kompostovať, choré drevnaté časti spálime.
