ZO SZZ

rok 2009

    Podľa počasia, nie podľa astronómov, je január prostredným mesiacom zimy. Priemerné teploty ovzdušia sú -1 ^oC v nadmors-kej výške 200 m a na každých sto metrov sa znižujú takmer o pol stupňa a tak v 600 m je priemer -2,9 ^oC.
  Vegetácia je v hlbokom útlme, pôda je premrznutá v celej ornej vrstve: na povrchu je -1,8 ^oC, v hĺbke 20 cm nameriate -0,3 ^oC, v 60 cm 2,3 ^oC a v 100 cm 4,1 ^oC. Ochladzovanie pokračuje až do konca januára o ďalšie 2 ^oC.
  Vodné zrážky výhradne snehové sú v priemere 36 mm vo 200 m. n. m., potom po 100 metroch je 39, 42, 48, 58, 68 až v 800 metroch je 73 mm zrážok, teda dvojnásobok ako v nížinách. Často sa vyskytujú námrazy a poľadovice.
  Deň trvá na Nový rok 8,05 hodiny, na konci januára už 9,15 hodiny a slnečného svitu je len okolo 50 hodin, čo je len 3 % z celoročnej dĺžky.

·         Január  ako mesiac hlbokého vegetačného pokoja praje záhradkárom ešte relatívny odpočinok od intenzívnej práce na záhradke. Každý by si mal dôkladne rozmyslieť, čo bude nasledujúci rok na svojej záhradke pestovať, s čím bol vlani spokojný a čomu sa naopak na záhradke nedarilo. Skôr ako budete obchádzať obchody s osivom, prehliadnite zásoby z minulých rokov.

·         Osivo si drží klíčivosť aj niekoľko rokov. Napr. cibuľa, pór, mrkva, petržlen, čakanka, šalát, špenát klíčia aj po troch rokoch, hlúbová zelenina, paradajky  paprika asi 5 rokov a uhorky a tekvice až 10 rokov. Pred nákupom si môžete klíčivosť vyskúšať na malom vzorku, pre orientáciu stačí len 10 semien, tie ponorte do vlhkého papieru na tanieriku a zakryte tak, aby nevyschli. Za jeden až dva týždne na teplom mieste budete vedieť, ako na tom osivo je. Štatistická chyba z malého vzorku pre hrubú orientáciu nie je podstatná, lebo obvykle sejeme väčšie množstvo a sadbu na záhone jednotíme.

·         Pred výsevom sa osivo doporučuje moriť, to je možné na sucho tak, že ho premiešate s moridlom, ktoré na sitku odstránite, alebo pri mokrom morení odvážené množstvo moridla vmiešate do navlhčeného osiva, to potom necháte vyschnúť a potom vysieva. Pamätajte, že by sa osivo malo uchovávať v originálnych obaloch, zvlášť ak sa jedná o viacvrstvové kovoplastové fólie a na mieste, kde teplota neprekračuje 12 ^oC.

·         Pri sadbe zemiakov sa  nespoliehajte len na zásoby z vlastnej úrody, ale sadbu obmieňajte, i relatívne pekná sadba môže byť zamorená vírovými chorobami. Vhodnú sadbu vyberajte  predovšetkým podľa varných typov.

·         Na záhradke zamerajte svoju pozornosť na kontrolu neporu-šenosti oplotenia a výšku snehovej pokrývky, zistené poškodenie je treba ihneď opraviť a prebytočný sneh vyviesť ku starším stromom, alebo na záhony, aby do záhradky nemohla vniknúť zver, ktorá by ohrýzla stromčeky - pokiaľ nie je sneh pamätajte, že zajace využijú každú škáru pri zemi a pochutnajú si i na zazimovanej zelenine.

·         Je najvhodnejší termín odberu vrúbľov kôstkovín a jadrovín - dôležité je odobrať z letorastov vybraných zdravých stromov a miest dostatočne oslnených. Narezané a menovkou riadne označené vrúble sa ukladajú do primerane vlhkého piesku v dostatočne chladnej pivnici, príp. zapustíme do zeme na chladnom mieste záhradky (severná strana stromu, či stavby), pre lepšie uchovanie zasypeme vrúble snehom. Pre jarné množenie bobuľovín (ríbezle, egreše) môžeme drevité vrúble uchovať podobne.

·         Majitelia broskýň by už teraz mali pamätať na kučeravosť - tá sa síce prejaví až na prvých listoch, ale ochrana sa prevádza aj pokiaľ sú cez zimu teplejšie obdobia, hube spôsobujúcej kučeravosť stačí už niekoľkodenné oteplenie nad 10 - 12 ^oC, čo je i v tuhšej zime celkom obvyklé.

·         Na zeleninových záhonoch prezimujú niektoré druhy koreňových, ale i hlúbových zelenín - paštrnák a čierny koreň, ružičkový kel, kučeravý kel, pór,  špenát. Využívame ich mrazuvzdornosť a podľa potreby ich zberáme za priaznivých podmienok postupne až do jari. Kel kučeravý zberáme odrezávaním listov od okraja, spoločne s ružičkovým kelom ich môžeme zberať aj  za mrazu. Po zbere zeleniny záhony za bezmrazého počasia čo najskôr zrýľujte.

·         Uskladnenú zeleninu v pivnici je nutné pravidelne a starostlivo kontrolovať. Hubové choroby dokážu za priaznivých zvlášť vlhkých podmienok celú skládku rýchlo zničiť, pivnicu je nutné pravidelne vetrať aj keď mierne mrzne. Je nutné ihneď odstrániť prípadné ohniská napadnutia. Naopak piesok pre založenú koreňovú zeleninu je nutné mierne vlhčiť, aby korene nepreschli.

·         Podľa potreby odoberáme zo záhrady i kučeravý petržlen, ktorý je dobré pred príchodom zimy zakryť čečinou. I keď nie je k dispozícii pivnica, poskytne nám záhradka tuto zeleninu čerstvú počas celej zimy. S dlhšie trvajúcimi mrazmi a snehovou pokrývkou je nutné dopredu počítať a časť prezimujúcej zeleniny pre kuchynskú potrebu si pripraviť v zakrytom parenisku.

·         Pestovať zeleninu v tomto období môže i ten, kto nemá žiadnu záhradku ani menšiu hriadku pod oknom, či balkón. V byte možno rýchliť pažítku, ktorá poskytuje čerstvú, zdravú a chutnú vňať. Pre svoje rýchlenie chce len teplo a svetlé miesto. Stačí juj na jeseň presadiť do kvetináča a teraz preniesť na teplé a svetlé miesto. Podobne možno v tejto dobe rýchliť i vňať petržlenu, vňaťového zeleru, cibule zimnej - sadzačky, či čakanku šalátovú. Postupným výsevom sa dá v byte pestovať i žerucha, ktorej ako  substrát na pestovanie  stačí vlhká buničitá vata na tácke, či v nepotrebnom pohári. Do vykurovaného skleníka, či teplého pareniska môžeme koncom mesiaca začať s výsevom zeleru, pretože má dlhú vegetačnú dobu, pre rýchlenie vysievame šalát, reďkovky, ranné kaleráby. V studenom parenisku môžete pestovať aj šalát , ktorý dobre znáša nízke teploty.

·         Semená skalničiek a iných trvaliek, ktoré vyžadujú premrz-nutie, vysievame už v túto dobu.

·         Na jeseň vysádzané rastliny, zvlášť stálezelené dreviny musíme v bezmrazých dňoch polievať i počas zimy - mráz totiž ľahko pôdu vysuší, hĺbku premrznutia pôdy môžeme ovplyvniť nastielaním koreňového balu. Dostatočné prikrytie vyžadujú aj trvalky. Na holomrazy je potrebné pamätať aj pri skalke a dostatočne ju smrekovou čečinou zakryť. Pokiaľ nie je dostatočne vysoká snehová pokrývka, je potrebné podobne ošetriť aj ruže nástielkou z lístia, alebo čečiny.

·         Odoberáme drevené odrezky z listnatých kríkov a stromov, ktoré chceme namnožiť. Ak máme poloteplé parenisko či skleník, môžeme odrezkami množiť ešte teraz ľahko koreniace ihličnany.

·         Tvarované živé ploty z listnáčov je možné za bezmrazých dní strihať, pri priaznivom počasí sa môžete pustiť i do prestrihávania drevín. U kríkových tvarov bobuľovín (egreš, ríbezle) odstráňte štvorročné a staršie výhony - režte ich až pri zemi a nenechávajte pahýle, ktoré bývajú napadané hubovými chorobami, tak ich udržíte stále v dobrej kondícii. Pri stromčekových tvaroch odstráňte suché vetvy a podľa potreby korunky mierne presvetlite.

·         Nezabudnite na prikrmovanie sýkoriek a ďalších spevavcov, ktorí sú na vašej záhradke veľkými pomocníkmi v ochrane pred škodcami. Ak budete vtákom stavať krmítko, môžete využiť drevené zbytky, len pamätajte na to, aby bolo prehľadné a na prehľadnom mieste - do krmítka, kde majú strach z napadnutia vtáky chodia veľmi neradi.

·         Ak hodláte podporiť početné stavy operencov na svojej záhradke, investujte do ich bývania a postavte im vhodné búdky. Cez zimu na to býva trochu viac času. Búdky možno aj kúpiť hotové. Pamätajte, že pre malé druhy sýkoriek stačí vletový otvor 2,6 - 3 cm, pre ostatné 3 - 3,5 cm. Celkové rozmery nie sú príliš kritické, búdka by mala mať asi dvojnásobnou výšku oproti šírke a objem okolo 2,5 - 3 litre s otvorom v hornej polovici búdky. Orientáciu vletového otvoru prispôsobte skôr situácii, vyberte radšej zatienené miesto a hlavne nedávajte búdky príliš blízko vedľa seba. Doporučená vzdialenosť je viac ako 20 m.

·         Ak to počasie dovolí a je nad nulou, môžete sa pustiť do prehadzovania kompostu tak, aby všetko čo ležalo na povrchu sa dostalo dovnútra a naopak. Kompost má byť aspoň meter vysoký s rovnou plochou navrchu asi 60 - 100 cm širokou. Do prehadzovania sa môžete pustiť aj keď je slabšia vrstva na povrchu zamrznutá, vzniknuté hrudky pomôžu  vo vnútri kompostu jeho prevzdušneniu a vďaka biologickej činnosti rýchlo sa rozpustia.

·         Popol z dreva, ktorý vám cez zimu zvyšuje nepoužívajte ku hnojeniu záhonov priamo, je dobré ho pridať do kompostu, najlepšie pri jeho prehadzovaní.

·         Hotový kompost môžete počas zimy navážať na zrýľované záhony, na jar navezený kompost len dôkladnejším prehrabaním premiešate s povrchovou vrstvou pôdy a môžete siať.

·         Ak máte na záhradke parenisko, je koniec januára vhodný termín k príprave na novú sezónu. Parenisko vyvezte do hĺbky 20 - 50 cm a nechajte niekoľko dní zakryté odpočinúť, vo februári do neho naveziete hnoj a založíte ho k teplému, alebo poloteplému rýchleniu.

 

Február

  Posledný zimný mesiac je skutočne chladný, niekedy dokonca mrazivejší ako január. Priemerná teplota je -0,3 ^oC v nadmorskej výške 200 metrov a na každých sto metroch sa zníži o 0,52 ^oC, takže vo výške 600 m je priemerne 2,4 ^oC. Zvyšujú sa rozdiely teploty medzi dňom a nocou. Povrchová priemerná teplota pôdy v nižších a stredných polohách je-1,1^oC,v 20cm už-1,8 ^oC, v 60cm je teplota už nad nulou 1,1^oC a v100 cm 2,6 ^oC. V druhej polovici tohoto mesiaca je priemerne nula na povrchu, ale v hĺbke 20 cm je ešte chladnejšie,-0,4^oC a v 60cm stále 1,1^oC. Pri týchto teplotách nemôžu v pôde rásť korene žiadnych rastlín a v semenách prebieha len stratifikácia, nie klíčenie.
Priemerné snehové zrážky sú 36mm do výšky 400m.n.m., potom 42, 47, 52 a 62 v 800m.n.m.
Slnko v polovici januára je nad obzorom 10 hod., koncom mesiaca už 10, 45 hodín. Zo slnečného svitu pripadá na január 85 hodín tj. 5 % celoročného úhrnu.

• AK nám januárové počasie a snehová pokrývka dovolí, venujeme sa v ovocnej záhrade v januári mechanickej ochrane proti chorobám a škodcom. Uschnuté a mumifikované plody je treba zo stromov odstrániť, lebo sú zdrojom šírenia moniliózy v dobe vegetácie. Ak je to možné, zhrabeme spadané lístie a nahnité plody s páleným vápnom kompostujeme, alebo zakopeme najmenej 1/2 m do zeme. Tiež sa v túto dobu odstraňujú odumreté, suché, či mechanicky poškodené vetvy a drevo s príznakmi rakoviny, škvrnitosti a chrastavitosti.
• Nedočkavci by sa radi už pustili do rezu jadrovín a kôstkovín, ale ak máte na záhrade len pár stromov počkajte na marec - čím skôr režeme dospelé odrody, tým viac potom vyháňajú do dreva a menej rodia, zato pre rez ríbezlí a egreša je tá pravá chvíľa.
• Odumretú borku kmeňov stromov je dobré drôtenou kefou, alebo škrabkou dôkladne očistiť a zbaviť tak stromy prípadných machov a lišajníkov. Všetok materiál zoškrabte na fóliu rozostretú okolo kmeňa a ihneď po oškrabaní spáľte. Húsenice bekyne zlatoritnej sa pri včasnej jarnej teplote + 8 ^oC rozlietajú z hniezd kde prezimujú, na pupene, neskoršie kvety i listy. Pri väčšom výskyte je to pre ovocný strom katastrofa. Preto je treba pri zimnom mechanickom ošetrovaní pamätať na odstraňovanie hniezd  spletených z niekoľkých listov. Kalamitný škodca je aj piadivka jesenná, tá sa liahne na jeseň. Samičky lezú po kmeňoch do korún stromov, kde nakladú na vetvy vajíčka - obvykle býva 200 vajíčok (z ktorých sa na jar liahnu húsenice) v jednom hniezde. Napriek tomu nám zimný postrek vajíčka pomerne spoľahlivo likviduje, je mechanická ochrana formou lapacích pásov na kmeňoch ekologicky šetrným prostriedkom, ktorý znemožní samičkám cestu do korún. Lapacie pásy sa pripevňujú na jeseň a zjari sa odstraňujú a pália.
• Svoje opodstatnenie má aj náter ošetrených kmeňov vápenným mliekom. I keď podľa rastlinolekárov nemá tento zákrok žiadny priamy vplyv na obmedzenie výskytu škodcov a zárodkov chorôb, neoddiskutovateľné je jeho kladné ovplyvnenie ochrany stromov pred abnormálnym prehriatím. Bielenie tiež pomáha ničiť machy a lišajníky. Kmeň bez bieleho náteru sa môže vplyvom slnečného žiarenia silne prehriať a náhlym poklesom teploty večer ľahko popraskať. Mrazové dosky a trhliny sa zvlášť pri starých stromoch veľmi zle hoja. Pri marhuliach a broskyniach sa tohoto efektu odrážania slnečných lúčov bielou farbou využíva na oddialenie nástupu jarného rašenia, aby sa predišlo poškodeniu neskorými jarnými mrazíkmi. Vápenné mlieko sa pripravuje z páleného vápna (1 kg/10 l vody). Z chemických prostriedkov sa na zimný postrek doporučujú prípravky:  OLEOEKOL 1 %, nebo TORANT v konc. 0,1 %. Keď sa začínajú zväčšovať vrcholové listové pupene broskýň(druhá polovica januára) postriekajte všetky stromy a kríky na záhradke KUPRIKOLEM. Ten vám v koncentrácii 0,6% pomôže proti kučeravosti broskýň, moniliózam kôstkovín,  rakovinnému schnutiu vetví kôstkovín, obmedzí prípadný výskyt porážky marhúľ, nektriovej rakoviny kôry stromov jadrovín a škvrnitosti jadrovín. Postrek sa prevádza v dobe, kedy teplota vzduchu vystúpi nad 7^oC.
• Uskladnené ovocie je nutné pravidelne prehliadať, aspoň 2 x do týždňa a hneď odstraňovať nahnité plody, ktoré sú zdrojom infekcie. Ak dosiahne teplota v pivnici viac ako 6 ^oC, je potrebné vetrať. K vetraniu sa využívajú dni bez mrazu, s teplotou okolo 0 ^oC. Uskladnená zelenina ako hlúbobá, tak koreňová vyžaduje tiež občasnú prehliadku a nesmieme zabudnúť aj na kontrolu uložených hľuznatých rastlín napr. georgíň. Včas odstránime plesňou napadnuté hľuzy a pravidelne kontrolujeme i vlhkosť substrátu, aby do jari nepreschli. Pokiaľ prezimujete materské rastliny napr. pelargónií a fuksií v pivnici, či studenej chodbe nezabudnite, že potrebujú občas, ale len nepatrne polievať.
• Pre zeleninovú časť záhradky začíname s predpestovaním sadby v parenisku, či fóliovníčku a kto tieto možnosti nemá, môže začať aspoň v malom doma na okna. Najprv sa vysievajú rané kaleráby, ranná kapusta, kel, karfiol, šalát na rýchlenie a zeler. Na záhony vo foliovníčku sa vysievajú reďkovky, raný šalát, prípadne karotka. Ak máme teplý skleník, môžeme začať s výsevom paradajok a paprík (predpestovať za oknom). Na ošetrenie zimného cesnaku proti plesni cesnakovej je treba pamätať už v januári, kedy sa celý záhon prikryje bielou netkanou textíliou, ktorú tam necháte až do apríla.
• Kto má na záhradke nejaký krík vinnej révy, začína vo februári postupne rezať. Pri reze sa vychádza zo zásady, že plodné vetvy sú také, ktoré vyrastajú z dvojročného dreva. Preto sa letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva odstraňujú a jednoročné a dvojročné drevo sa zakracuje.
• Kríky ruží je možné postupne za priaznivého počasia odhrňovať, zmrznuté časti odstrihnúť a výhony skrátiť na tri až štyri očká.
• Koncom mesiaca je pre udržanie dobrého tvaru a plného kvitnutia vhodný termín na rez plamienkov.
• Do hlbších debničiek, alebo do kvetináčov sadíme na rašenie hľuzy dálie ktoré po troch týždňoch klíčenia prenesieme do chladného skleníka, či na chladnú chodbu, kde ich predpestujeme do májovej doby výsadby.
• Niektoré otužilé letničky je možné koncom mesiaca postupne vysievať do voľnej pôdy, ak to jej stav a počasie dovolí. Využíva sa toho pri druhoch, ktoré horšie znášajú presadzovanie (maky, nechtík). V januári je tiež treba dať rašiť hľuznaté begónie a kany, pod sklo sa postupne vysievajú letničky, ktoré presadzovanie vyžadujú - astry, gazánie, letné karafiáty, petúnie, šalvie, či cínie.

MAREC

  Je to klimaticky prvý jarný mesiac. Dlhodobé priemerné teploty sú 4 ^oC v nadmorskej výške 200 m, s výškou teplota klesá o 0,63 ^oC na každých 100 m, takže v 600 m. n. m. je len 1,5 ^oC. Výkyvy teplôt sú častejšie nielen medzi dnom a nocou, ale aj zo dňa na deň.
  Pôda sa konečne otepľuje, ale len na povrchu, kde je na začiatku mesiaca 1,6 ^oC, ale v hĺbke je stále chladná vo 20 cm je len 0,6 ^oC, v 60 cm opäť 1,6 ^oC a v 1 metre 2,5 ^oC. Do konca mesiaca sa však teplota pôdy podstatne zvýši tak, že na povrchu je 6,8 ^oC a v uvedených hĺbkach je 4,8 ^oC. 4,4 ^oC a 3,9 ^oC. Na povrchu sú už podmienky pre prvé výsevy odolnejších druhov a odrôd.
  Marcové zrážky sú prevažne dažďové, ale nie vysoké: na nížine 35 mm, potom 40, 43, 46 a v nadmorskej  výške 600 m 52 mm, ďalej 60 a 72 mm. Na piesčitých pôdach sa musí aj polievať.
  Dĺžka dňa je takmer 11 hodín, potom prejde rovnodennosť a koncom mesiaca je už 12, 45 hodín. Podľa dohody európskych štátov sa prechádza na letný čas  poslednú marcovú nedeľu.

• Marec predstavuje pre záhradkárov po relatívne kľudnom zimnom období opäť zvýšenú aktivitu. Už počas prvých marcových dní je treba rozvesiť na záhradke vtáčie búdky, aby mali vtáky kde hniezdiť, staré búdky je treba skontrolovať.
• Keď pôda rozmrzne a oschne je nutné ju pripraviť na jarné výsevy  a výsadbu.
• Akonáhle  to zem dovolí (oschne a nelepí sa), začína sa na záhradke s výsadbou tých ovocných stromčekov a krov, ktoré nebolo možné zasadiť na jeseň - začíname ríbezľami a egrešmi, lebo najskôr pučia. Pri príprave a sadení je treba pamätať na prípadné mrazy, ktoré škodia obnaženým koreňom. Misy pri ovocných stromoch pohnojíme dobrým kompostom a obielime kmene stromov tam, kde sme to neuribili skôr. Tiež dokončíme odstránenie machov  a lišajníkov, zvlášť v mieste rozvetvovania, kde môže vplyvom vyššej vlhkosti dochádzať k zahnívaniu kôry.
• Kontrolujte zdravotný stav pri ríbezliach - zväčšené pupene napadnuté vlnovníkom ríbezľovým olamujte a páľte. V prípade silného výskytu pri teplote nad + 18 ^oC. ošetrite kríky akaricidným prípravkom (OMITE 570 EW). Proti roztočíku jahodovému ošetrite jahody prípravkom SUMMITHION SUPER. Pri jadrovinách sa dokončuje rez podľa zásady opatrného zakracovania každého letorastu, zvlášť pri mladých rastlinách. Zbytočné zakracovanie vedie k trvalému bujneniu neplodných vlkov. Rezné rany je treba ošetriť - pri tých väčších zahladením ostrým nožom po okraji a zatrením latexovou farbou s prídavkom fungicidu ( v dávke cca 20 g na 1 kg farby). K hojivému ošetreniu rán sa používajú aj  balzamy. Rez robíme obvykle koncom mesiaca, kedy nočné teploty už spravidla neklesajú pod -10 ^oC.
• V marci sa tiež dokončuje rúbľovanie kôstkovín a v druhej polovici mesiaca sa začínajú rúbľovať jadroviny. Je treba vystihnúť nalievanie pupeňov pri broskyniach, kedy je účinné urobiť ošetrenie proti kučeravosti. Za chladného a vlhkého počasia je treba ošetrenie v intervaloch 10 - 14 dní opakovať, používajú sa meďnaté prípravky. Nezabudnite  sa v tejto dobe venovať tiež egrešom, pri ktorých sa v  minulej vegetácii  vyskytla americká múčnatka a urobte  preventívne zásahy (ostrihanie, postrek už pred kvitnutím). K nalákaniu húseníc obaľovača jablčného pripevnite na kmene jabloní pásy z vlnitej lepenky a nezabudnite ani na obnovenie lepových pásov pri kôstkovinách. Po reze révy je treba urobiť vyviazanie, prekypriť a prihnojiť pôdu pri révových kríkoch. Odrezané révie je možné použiť do kompostu.
• Pre zeleninové záhony pripravíme pôdu plytkým skyprením a uhrabaním po jesennom rýľovaní a tam, kde pôda na jeseň nebola zrýľovaná, urobíme  tak čo najskôr, kedy to stav pôdy dovolí, aby sa pôda pred urovnaním stačila zľahnúť.
• Zo zelenín vysievame najprv koreňové - mrkvu, petržlen, paštrnák a čierny koreň, s raným výsevom nezabudneme  príp. na mak. Osiate záhony sa doporučuje utužiť širokou lopatou, alebo ľahkým valcom. Rýchlenie  až o12 dní pri v marci vysadeného šalátu je možné docieliť zakrytím záhonu netkanou textíliou. Tiež s výsevom ľadového šalátu  sa začína v marci. Výsev je podobný, ako u bežného hlávkového šalátu, výhodou je odolnosť vybiehania do kvetu a väčšia znášanlivosť vyšších teplôt. Sadbu zeleru si  záhradkári pripravujú doma v teplej miestnosti a teplom pareništi. Vysieva sa najpozdejšie v prvej polovici marca do debničiek a po zakrytí ovlhčeným sklom semenáčiky v teple do mesiaca vzídu. Pri prvom pravom liste sa prepichujú do teplého parenišťa 5 x 5 cm a bežne sa ošetrujú.
• V druhej polovici mesiaca sa sadí jarný cesnak, koncom mesiaca sa do voľnej pôdy vysieva reďkovka, špenát a kôpor. Pre pestovanie raných zemiakov je treba sadbu predklíčiť. Nenaklíčené hľuzy sa ukladajú v jednej vrstve do debničiek a umiestňujú sa v svetlejšej miestnosti, kde je teplota 12 - 14 ^oC. Sadba by mala do doby výsadby (s ohľadom na polohu a počasie) vytvoriť klíčky 1 - 2 cm dlhé.
• Trávnik ošetríme vyhrabaním lístia a machu, s následným rozhodením kompostu, ktorý pridáme tiež k okrasným drevinám, vresovištným rastlinám prisypeme rašelinu. Stále zelené listnáče a rododendrony je treba zvlášť po suchších zimách dôkladne zavlažiť tak, aby koreňový bal i s okolím bol zjavne dobre prevlhčený. Posledná zálievková dávka sa využíva ako prihnojenie - do vody sa pridáva plné hnojivo v množstve 3 g na 1 l.
• Marec je hlavným obdobím rezu ruží, tiež sa presádzajú  trvalky a prostokorenné dreviny (bez balov) - najlepšie tesne pred pučaním. Presádzajú sa fuksie a pelargónie a k zosilneniu sa prenášajú na svetlejšie miesta. Ešte stále môžeme vysievať petúnie, vysievajú sa aj letničky s dlhšou vegetačnou dobou ( šalvie, lobelky). Pre výzdobu balkónov sa množia odrezkami niektoré balkónové kvety (Surfinie). Izbové kvetiny sa v tomto mesiaci prihnojujú roztokom plných hnojív, okenné debničky sa osádzajú sirôtkami už na začiatku mesiaca. Prezimované hľuzy begónií pre osádzanie okenných debničiek sa koncom mesiaca dávajú do debničiek s 5 cm vysokou vrstvou vlhkej rašeliny.
• Ešte začiatkom mesiaca môžeme pokračovať pre udržanie dobrého tvaru a plného kvitnutia  v reze plamienkov.

APRÍL

 Počasie je nestále vo všetkých meteorologických hodnotách. Dlhodobo priemerná teplota je v nadmorskej výške 200 m už 8,4 ^oC, a s každými 100 m klesá o 3/4 stupňa a tak v 600 m je len 5,5 ^oC. Väčšina rastlín vstupuje do vegetácie od koreňov  po púčiky, tiež mikroorganizmy v pôde začínajú byť aktívne.
 Pôdna teplota sa už zvyšuje vo všetkých  profiloch, na povrchu sa od začiatku do konca mesiaca zmení z 8,5 na 14 ^oC a v hĺbke 20 cm zo 7 na 11 ^oC, v 60 cm z 6,5 na 9 ^oC a v jednom metri z 5,5 na 8 ^oC.
  Dažďové zrážky sa zvyšujú, v nadmorskej výške 200 m naprší 43 mm, ďalej 45, 48, 52, 63 a v 800 m až 70 mm vodného stĺpca. Napriek tomu  potrebujú nové výsadby a plytko koreniace rastliny zálievku.
 Slnko je nad horizontom o 100 minút dlhšie, teda 14,50 hodín a slnečný svit trvá už 160 - 170 hodín a tvorí 9 % celoročného úhrnu. Predlžuje sa tiež dĺžka svitania a súmraku.

• V apríli sa deň opäť výraznejšie predlžuje a vzhľad záhradky sa zvlášť v jeho druhej polovici mení každým dňom.
• Dokončujeme výsadbu ovocných stromčekov do jám, ktoré sme si na jeseň pripravili, aby dokonale vyvetrali. Broskyne, ktoré sadíme výhradne na jar, je dobre sadiť do teplejšej, slnkom prehriatej  pôdy, kde sa lepšie ujímajú.
• Staré ovocné stromy je možné preočkovať, ako technika je najúspešnejšia za kôru.
• Keď si v priebehu apríla ponoríte bobuľoviny, tak budete mať na záhradke do jesene mladé kríky. Poškodené drevo - mrazom poškodené, nádory (napr. po vlnačke krvavej) je treba ostrým nožom vyrezať až do zdravého dreva, alebo kôry a rany zamazať (vosk, alebo latexová farba).
• Kmene po obhryzení zverou stojí za pokus zachrániť - premostením (obhryz dookola) alebo zamazaním v prípade, že bolo zachované kambium. Do kaše z hliny sa pridáva kravinec  bez slamy (cca 1/3 v hlin. kaši) a ošetrené miesto sa zaviaže vrecovinou, ktorá sa udržuje vlhká. Lepenkové pásy na zachytávanie kvetopasu jabloňového je treba každý týždeň prehliadať.
• Stromy s bohatšou násadou kvetných pukov je dobré prihnojiť ešte pred kvetom dusíkom, všetky ovocné dreviny sa hnoja i fosforečnými a draselnými hnojivami. Nadmerná násada kvetných pukov starých stromov (hlavne jadrovín) sa redukuje rezom. Málo plodiace jadroviny, ale i bujnejšie rastúce je vhodné v tejto dobe rezať, u marhúľ a broskýň sa robí jarný rez až vo fáze ružového púčku.
• Vo fáze myšieho uška až ružového púčka sa predjarným postrekom likvidujú prezimujúci škodcovia. Celý strom je dôležité pokryť jemnou hmlou postrekovej kvapaliny.
• Ríbezle ošetrite proti antraknóze.
• Ak je tento mesiac chladný a vlhký, ošetrujeme marhule a višne v dobe ich kvitnutia proti moniliovému úpalu kvetov a vetvičiek, po odkvete egrešov je treba pamätať ešte na dva postreky proti americkej múčnatke.
• Tiež pri zelenine je stále viac práce - prihnojovanie, kyprenie, odburiňovanie a okopávanie. U vzchádzajúcich rastlín je treba kypriť len plytko medzi riadkami.
• Malé rastlinky koreňovej zeleniny žijú z vlahy, ktorú pôda zachytila behom zimy, ale čerstvo vysadenú zeleninu je treba polievať. Na pripravované záhony pre výsadbu zeleniny sa rozhodia plné priemyslové hnojivá (NPK, Cererit ap.), zapracujú sa plytko do pôdy a povrch záhonu sa urovná. Vysádzajú sa rané zeleniny (hl. šalát, včasná kapusta, karfiol, kaleráb. kel) a cibuľa. Proti skočkám a kvetárke kapustovej  je dobré hlúbovú zeleninu po výsadbe zakryť netkanou textíliou. Po výsadbe je treba rastliny dôkladne zaliať.
• Pre neskorý zber môžete vysiať karotku a na zeleninové záhony sa ďalej vysieva kôpor, červená repa, reďkovka, pažítka, mangold a hrášok. Vysádzame sadzačku cibule a tam, kde sú priaznivé klimatické podmienky, môžeme už v polovici mesiaca zberať čerstvý chren, či rebarboru. Záhony s vysadenou cibuľou a niektoré ďalšie zeleninové záhony (napr. mrkvy)pokryte netkanou textíliou, na ochranu proti kvetárke kapustovej a cibuľovej a proti vŕtavke mrkvovej. Zakrytie  netkanou textíliou sa doporučuje aj pri včasných zemiakoch (stabilizácia teploty).
• Do prehriatej  pôdy zakrytej aspoň 14 dní priehľadnou fóliou vysádzame v polovici mesiaca rané zemiaky, ktoré sme nechali naklíčiť, alebo sme ich predpestovali na teplom mieste na svetle.
• V zakrytých plochách (fóliovníky, parenište, skleníčky) prirýchľujeme včasné zeleniny a v tomto mesiaci zberáme prvý čerstvý šalát a reďkovky. Koncom mesiaca sem vysádzame predpestované sadenice paradajok, paprík, baklažánov, uhoriek, prípadne  melónov.
• Do debničiek v skleníku či v teple doma za okno môžeme vysiať bazalku a predpestovať na vysadenie v máji na zmiešané trvalkové záhony. Na výber máme už niekoľko druhov a odrôd.
• Ešte pred vypučaním očiek viniča (aby nedošlo k poškodeniu) vyväzujeme u kríkov ťažne, ramená aj kmienky a najneskoršie hneď po vypučaní striekame proti akarinóze (kučeravosť listov). Ošetrenie predjarnými postrekmi proti prezimujúcim škodcom na viniči robíme tesne po vypučaní. Z okrasných kríkov  nám na záhradke začína kvitnúť zlatý dážď, ktorého kvety bývajú poškodené nočnými mrazíkmi.
• Ihličnany sa vysadzujú napučané a pokiaľ možno s koreňovým balom, okrasné kríky bez balu je možno sadiť do pučania s dodržaním hĺbky výsadby na úrovni, v akej boli rastliny vypestované.
• Pri ružiach dokončujeme rez, nové kríky, či stromčeky dosadzujeme a okrasný živý plot z rastlín Buxusu v tejto dobe striháme. Plamienok je treba chrániť pri koreňoch pred priamymi slnečnými lúčmi a preto je treba v týchto kritických miestach chrániť rastliny nástielkou vrstvy kompostu. Letničky vzídené z marcového výsevu v pareništi prepichujeme, letničky určené k výsevu do voľnej pôdy v túto dobu vysievaáme.
• Na záhonoch rozkvitajú tulipány,  narcisy a ďalšie  cibuľoviny, nezabudnite si nenápadne poznačiť ich miesto a farby či odrody, po odkvete ich väčšinou už od seba nerozoznáte a po zatiahnutí mnohé ani nenájdete.
• Druhá polovica apríla je svojimi klimatickými podmienkami - pokiaľ nie je príliš chladno a studená pôda - vhodná na výsev trávneho semene. Vysiate semeno sa do pôdy zapracúva hrabľami, menšie plochy sa môžu mierne zakryť preosiatou kompostovou zeminou, povrch sa pritlačí lopatou. Pri  trávniku prichádza behom mesiaca tiež prvá kosba.
• Koncom mesiaca sa môžu sadiť lálie a kladioly. Tiež je čas presádzania izbových kvetín do väčších nádob. Ako drenáž sa na dno  používa hrubý piesok. U rastlín pestovaných v kvetinovom okne, exponovanom na juh je treba mierniť priame slnečné žiarenie tienením, lebo rastliny sú po zime, kedy bolo slnka nedostatok, zvlášť citlivé.

MÁJ

  Zakrátko bude tohoročná jar minulosťou, lebo sa ujmú vlády letné mesiace. Dlhodobo priemerná denná teplota je v nadmorskej výške 200 m 14 ^oC a na každých 100 m klesá zhruba o 3/4 stupňa, takže v 600 m je len 11 ^oC. I v podhorských a horských oblastiach je nad 10 ^oC a v nížinách je teplé vegetačné obdobie. Pôda se ďalej prehrieva, na povrchu sa od začiatku do konca mesiaca zmení zo 16 na 19 ^oC,  v hĺbke 20 cm z 13 na 17 ^oC, v 60 cm z 13 na 15 ^oC a v jednom metri je v priemere 12 ^oC. V pôde vo všetkých profiloch dochádza k rýchlej  humifikácii  a mineralizácii rastlinných materiálov .
  Májové  zrážky sú bohatšie, v nadmorskej výške 200 m naprší 58 mm ,potom 62, 67, 73, 78 a v 800 metroch dokonca 84 mm vodného stĺpca. Ale mladé listy vodu veľmi odparujú a tak sa ani tento mesiac nezaobídeme bez občasnej zálievky.
  Dĺžka dňa sa predlžuje o ďalšiu 1,25 hodiny na takmer 16 hodín. Slnko sa blíži k letnému slnovratu a svieti už 240 hodín čo je 13 % z celoročného úhrnu.

• Napriek tomu, že štatisticky je máj pomerne vlhký mesiac dochádza už od mája vďaka častým výkyvom i k výrazným prísuškom. Pri kultúrach náchylných na nedostatok vlahy a pri čerstvých výsadbách nezabudnite namulčovať povrch pôdy vhodným mulčovacím materiálom.
• Pokiaľ  trvá teplé, slnečné počasie a pravidelne neprší, nezabudnite záhradné rastliny zalievať.
• Máj je mesiac, kedy ovocné stromy majú dostatok miazgy a preto záhradkári zo zimných nenapučaných rúbľov preočkúvajú kôstkoviny a jadroviny technikou za kôru. Tiež je dôležité pamätať na včasnú ochranu proti hrdzi hruškovej, ktorá pri väčšom rozšírení silne obmedzuje asimilačné schopnosti stromu. I keď základným a najúčinnejším opatrením je likvidácia medzihostiteľa hrdze (borievka netatová ), priame chemické ošetrenie hrušiek sa nerobí. Ak hrušky ošetríme v jarných mesiacoch proti chrastavitosti, zasiahneme zároveň aj proti hrdzi hruškovej
• Pamätajte tiež v tejto dobe na odstraňovanie a likvidáciu napadnutých vetví borievky. Ochranné opatrenia - nielen proti hrdzi, ale aj proti ostatným chorobám (v máji tiež proti obaľovačom, méram, vrtivke čerešňovej, listovým voškám, chrastavitosti, múčnatke aj.) a škodcom v máji aktuálnych, by mali robiť i záhradkári a pestovatelia susediaci s vašou záhradkou, aby tieto nákladné zákroky mali dostatočný efekt.
• U bobuľovín sa okrem nedostatočného opelenia podieľa na  opade bobuľovín nedostatok pôdnej vlahy. Preto sa doporučuje v období sucha dostatočne kríky zalievať a v prípade čiernych ríbezlí, kde býva príčinou opadu zlé opelenie,  doporučuje sa vysadzovať viac odrôd. Tiež výdatná zálievka ovocných stromov pod obvodom koruny je v období sucha z tohoto dôvodu nutná.
• Stromy jadrovín a kôstkovín je možné po odkvete podporiť mimokoreňovým prihnojením močovinou na list.
• V prípade vlhkého a daždivého počasia je nutné venovať väčšiu pozornosť ošetreniu jahôd proti plesni šedej  Najprv na začiatku kvitnutia, a postrek sa za týždeň opakuje. Prehustené, alebo dusíkom prehnojené porasty sú pre napadnutie pliesňou podstatne vnímavejšie. Napadnuté plody je treba hneď odstraňovať a likvidovať, zdravé podkladať, sadenice pestovať na fólii, alebo mulčovať. Riešením v rizikových oblastiach je i pestovanie odolných odrôd.
• Aktuálne sú i ochranné zákroky proti slimákom a slizniakom ktoré ohrozujú zvlášť vysiate a vysadené zeleniny - je možné využiť dusíkatého vápna (30g/m²), ktoré pôsobí aj ako hnojivo aj herbicidne.
• Z marcového výsevu šalát, špenát a kôpor už môžeme zberať, na voľné záhony sa vysieva reďkovka, hrášok a karotka k postupnému zberu, šalátovú repu, fazuľku, pozdné hlúboviny a čakanku šalátovú pre zimné rýchlenie pukov, ale i na teplo náročnejšie zeleninové druhy, ako napr. tekvice a uhorky. Do studeného parenišťa je možné od začiatku mesiace sadiť uhorky, na volné miesto vo fóliovníku, či v skleníku sa vysádzajú paradajky, papriky a uhorky.
• Nastáva obdobie intenzívneho využívania nevykurovaných skleníkov  a fóliovníkov, do ktorých vysádzame už aj teplomilnú zeleninu, zakrátko sa objavia tradiční škodcovia -  vošky, molice, strapky. Pri včasnom zákroku je možné týchto škodcov udržať na prijateľnej úrovni pomocou  biologickej ochrany
• Po období tzv. ľadových mužov sa vysadzujú na záhony sadenice teplomilných plodových zelenín - paradajky, papriky, uhorky, z ostatných zelenín zeler ktorý je chúlostivý na ochladenie a tým vybiehanie do kvetu.
• Ten, kto nemá záhradku, môže na balkóne, alebo terase, či aspoň na ploche okenného parapetu niektoré zeleniny pre svoju potrebu vypestovať. Nízkym kríčkovým rajčiakom stačia sáčky z plastickej hmoty, vysoké  odrody v polyetylénových vreciach, k ťahavej fazuli vysiatej do debničiek, je možné z latiek a povrázkov do cca 2-metrovej výšky zhotoviť vhodnú oporu. Na balkóne si môžeme vypestovať podobným spôsobom i papriky, nad ktorými natiahneme na ohnuté drôty fóliu v podobe krytu. Mimo úžitkovej zeleniny nám balkón behom vegetácie poskytne aj okrasnú zelenú stenu, z ktorej zberáme lusky.
• Pokiaľ v apríli nebol čas, alebo vhodné podmienky pre vysadenie viniča, tak to ešte v máji môžeme urobiť. Je ale nutné mať pôdu pre dlhoročné pestovanie riadne pripravenú - hlboké skyprenie (60 cm), zásobenie kompostom (10 kg), plným hnojivom (4 dkg/sadenica). Keď je už na viniči zreteľná násada budúcej úrody (koncom mesiaca), vylamujeme neplodné letorasty a zálistky, vyrastajúce z úžľabia listov. Proti perenospóre, múčnatke, obaľovačom a červenému úpalu v tejto dobe striekame.
• Stále ešte môžeme do truhlíkov na okno vysievať niektoré letničky, do mobilných nádob vysievať nízke odrody aksamietnic. Hľuzy georgíň sa vysadzujú na dobre pripravené záhony (prepracovaná a kompostom vyhnojená pôda), vysadzujú sa hľuzy gladiólov. S výsadbou narašených hľúz begónií počkajte až do tretej dekády mesiaca, pre vyššiu citlivosť na mráz. Tiež predpestované sadenice petúnií, šalvií, lobeliek, gazánií sa sadia až po zmrznutých.
• Pri ružiach odstraňujte včas (najlepšie hneď po zistení) plané vlkovité výhony, vyrastajúce z podnože. Tiež dbajte na zdravotný stav a vhodnými fungicidmi  striekajte proti ružovej hrdzi, proti čiernej škvrnitosti a ružovej múčnatke. Balkón efektne ozdobí latková mreža, ktorá sa nechá zarásť popínavou kapucínkou, alebo fazuľou šarlátovou.
• Za teplého dňa vyneste izbové kvetiny von (nie však na prudké slnko) a osprchujte ich. Tento kúpeľ vlažnou vodou im prospeje, po okvapkaní vody ich preneste späť na ich miesto. Vresy a vresovce po odkvete zostrihajte asi o 1/3 dĺžky - kríky zhustnú až od zeme a bohato zakvitnú.
• Novo vysadené dreviny dostatočne zalievajte (zvlášť v období sucha a intenzívneho slnečného žiarenia) - hmlenie je treba niekoľkokrát denne opakovať.
• Priebežne odstraňujte z orgovánu odkvitnuté kvetenstvo hneď po odkvete, po odkvete tulipánov odstrihávajte semeníky, aby sa rastliny nevysiľovali.

 

• Trávnik pravidelne koste, krátku trávu z pokosu kosačkou (nie však rastliny v semennom stave) použite na záhradke ako mulč. Krtko v trávniku, ale i na záhonoch je hmyzožravec právne chránený a nemôže sa chytať, či hubiť. Istých úspechov v ochrane proti jeho prítomnosti bolo dosiahnuté pri kladení silne aromatických látok do chodieb - môžete napr. vyskúšať vplyv rozrezaných strúčkov cesnaku, niekomu sa zase osvedčili drobné kúsky naftalínových tabliet, vložených do vchodu otvorených nor.
• Dôležité je  celý mesiac venovať pozornosť burine. Mierne zaburinenie záhradky je možné tolerovať, lebo celkom bezburinný stav pôdy spôsobuje prehrievanie pôdy, ktoré napomáha likvidácii užitočných pôdnych mikroorganizmov. Dôležité je nenechať burinu vykvitnúť, lebo má väčšinou veľkú reprodukčnú schopnosť pomocou semien .

 jún

August
• Stromom, ktoré sú preťažené veľkou úrodou ovocia, podkladajte vetvy podperami, aby sa drevo vetiev nepolámalo.
• Odplodené, nadbytočné, alebo slabé výhony černíc, malinočerníc a malín odstraňujte tesne nad zemou
• Moníliou napadnuté plody otrhávajte a likvidujte, podobne odstraňujte i opadané plody, ktoré bývajú nahnité a červivé. Čerešne a višne môžete hlbšie zmladiť a koruny podľa potreby presvetliť, pri marhuliach mimo suchých, či povädnutých vetiev radšej veľmi nerežte. Zásah rezom u broskýň by mal sledovať skrátenie výhonov o mäkkú časť posledného prírastku, čo umožní dobré vyzrievanie ponechaných pupeňov.
• Vysadzujú sa jahody - pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami. Pred výsadbou prehliadnite dobre sadenice, aby neboli napadnuté roztočíkom jahodovým (deformácie srdiečkových lístkov), alebo niektorými chorobami (hubovou škvrnitosťou). Vysadené rastliny by mali mať srdiečko tesne nad zemou. Pre bezpečnejšie ujatie sadeníc sa doporučuje nástielka (rašelina, apod.) k zadržaniu vlahy, ale mulčovací materiál by nemal prikryť vysadené rastliny. Vysadzovať je možné i na záhradníckej fólii - docielite tým väčšej ranosti a stabilizácii úrody. Vysadené rastliny výdatne zalejte a zvädnutú sadbu pred výsadbou ponorte koreňmi do vody na niekoľko hodín v chlade a tieni (sklad, pivnica).
• Keď objavíte na ovocných plodoch známky čerstvej červivosti, striekajte proti druhej generácii obaľovačov
• V auguste sa ešte zberá cesnak - u paličiaku je pomôckou pre stanovenie správnej doby zberu napriamenie stočeného konca stvolu a žltnutia listov a u nepaličiaku štádium, kedy rastliny poliehajú a žltnú im listy. Zberá sa aj cibuľa - tú nechajte po vyťahaní zo zeme (ak nie je vlhké počasie) 2 týždne na záhrade doschnúť. Podľa potreby sa pretrháva ľadový šalát, plodová zelenina a koreňová zelenina
• Vyštipujte zálistky tyčkových paradajok a koncom mesiaca zaštipnite vrchol, aby vám plody i na vrchole stačili do prvých jesenných mrazíkov dozrieť. Pri zalievaní dajte pozor na to, aby ste neovlhčili listy - táto vlhkosť môže napomôcť napadnutiu plesňou zemiakovou, ak objavíte na spodných listoch príznaky chorôb, tak ich olamujte a likvidujte.


• Pri teplom a daždivom počasí včas ošetrite rastliny paradajok a zemiakov (pozdné odrody) proti plesni zemiakovej , ak objavíte na rastlinách uhoriek príznaky napadnutia plesňou uhorkovou, použite postrek.
• Hlúbová zelenina uvíta pohnojenie draselným hnojivom, ktoré podporí dokonalý vývoj pevných hlávok a skladovateľnosť. Pór prihrňte zeminou, aby vybielená časť bola čo najväčšia. Čínska kapusta z júlového výsevu je treba v auguste vyjednotiť, inak je možné čínsku a pekingskú kapustu vysadzovať. až do polovice augusta
• Stále ešte môžete na uvoľnené zeleninové záhony vysievať šalát, špenát, či reďkovku na jesenný zber. Vysievajú sa i ozimné formy zelenín - hláv. kel, karfiol, cibuľu, šalát na prezimovanie. Koncom mesiaca sa doporučuje u ružičkového kelu zaštipnúť vrchol.
• Tento mesiac je tiež vhodný na strihanie živých plotov z ihličnanov.
• Do konce mesiaca je možné tiež vysadzovať, alebo presadzovať mladé ihličnany s koreňovým balom. Vysadené dreviny chráňte proti vyvráteniu kolíkom tak, aby ste nepoškodili koreňový bal. Rastliny po vysadení dostatočne zalejte a proti nežiadúcemu výparu zatieňte, alebo obaľte rastlinu plátnom.
• Množiť môžete i fuksie a pelargónie (odrezky nechajte jeden deň zavädnúť), rastové vrcholy fuksií sa doporučuje zaštipovať a tvoriace sa plody včas odstraňovať.
• Je vhodná doba i na vysádzanie narcisov - tie sa môžu sadiť po tulipánoch, ale opačne (tulipány po narcisoch) sa to nedoporučuje. Presadzujú sa pivonky - dejte pozor na hĺbku výsadby (príliš hlboko vysadené nekvitnú).
• Trvalky môžete deliť a presadzovať po odkvete. V druhej polovici mesiaca sa tiež na záhon vysádzajú niektoré dvojročky z júnového a júlového výsevu .





 
September
• September je svojimi prvými dvoma dekádami posledným letným mesiacom roku. Je možné ešte behom mesiaca vysádzať jahody a zvlášť v jeho druhej polovici využiť premenlivosť počasia a väčšej vlhkosti. Sadenice by ale mali byť dobre vyvinuté. U stálerodiacich jahôd ponechajte na rastlinách koncom mesiaca len vyvinuté plody, stvoly s kvetmi, alebo púčikmi vyštipnite, aby sa rastliny nevysiľovali.
• Ríbezle je možné v tejto dobe množiť odrezkami.
• Pri malinách odstráňte vyplodené výhony (do polovice mesiaca), ponechané ošetrite fungicídom.
• Ak zistíte pri slivke výskyt šárky s nechutnými plodmi bez cukru, vykopte strom aj s koreňmi a spáľte, aby nedošlo k prenosu virózy na ďalšie stromy.
• Červivé, či inak poškodené plody, opadané pod stromami, pozbierajte a odstraňujte čo najskôr. Ak zberáte ovocie pomocou sáčkového zberača na tyči (tam, kde nemožno použiť rebrík), trhajte plody jednotlivo, inak (pri trhaní viac plodov naraz) môže dôjsť k nežiadúcim otlakom a následnému hnitiu pri skladovaní. Pri zbere plodov odrezávajte suché a polámané, alebo zasychajúce vetvy.
• Do polovice mesiaca je možné na uvoľnené zeleninové záhony vysievať vhodné plodiny (hrach, lupina, vika, horčica apod.) na zelené hnojenie. Vzídený porast aspoň raz týždenne dôkladne polejte a v prípade, že rastliny do doby rýľovania prerastú, tak ich najprv pokoste, alebo uváľajte, aby sa ľahko zapracúvali.
• Skladovanie zemiakov- skladovacia teplota (najlepšie tmavá, vetrateľná pivnica) by mala byť zo začiatku uskladnenia zemiakov 10 - 15 o C, behom skladovania potom 3 - 5 o C, pod túto hranicu by teplota nemala klesnúť.
• Zberá sa fazuľa na semeno a to takým spôsobom, že sa celé rastliny zrežú tesne pri zemi a so strukmi sa zavesia na suchom, dobre vetranom mieste. Tu sa ponechávajú až do úplného uschnutia. Ozimný šalát sa vysieva do 10. septembra, špenát na jarný zber do 15. septembra. Na prezimovanie si môžete vysiať aj semeno ozimého karfiolu.


• V septembri sa tiež sadí cesnak, na rovnaké miesto by mal prísť po sebe najskôr po piatych rokoch. Nedoporučuje sa ani sadiť cesnak po cibuli, póre, po zemiakoch, alebo po paradajkách. V prípade, že nemáte záruku zdravotného stavu sadby, morte strúčky proti háďatku zhubnému (SULKA) a proti hubovým chorobám (FUNDAZOL). Sadbu máčajte najprv v roztoku Sulky (5%) po dobu 6 - 12 hodín, potom v Fundazole (0,2%) 20 minút - opačný postup (najprv Fundazol a potom Sulka) sa nedoporučuje. K výsadbe použite len najväčšie strúčky z obvodu cibúľ, saďte do pripravenej pôdy do hl. 6 - 8 cm (riadky 25-30 cm, vzdialenosť v riadku 8 cm). Môžete ešte sadiť do polovice októbra.
• Na mrkve sa objavuje už druhá generácia vŕtavky mrkvovej a kladie vajíčka (už od polovice augusta). Preto je treba včasné zakrytie netkanou textíliou, aby ste nemali červivú mrkvu. Netkanú textíliu nechajte tiež do polovice septembra na poraste póru, kde môže škodiť mínerka pórová.

Október

• dáva svojou premenlivosťou počasia každému najavo, že je už naozaj jeseň. Pokračuje sa v zbere kôstkovín - zimné odrody jabĺk, hrušiek. Pestovaných odrôd jadro-vín je veľké množstvo a každá odroda má svoju správnu zberovú zrelosť, z ktorej pri zbere vychádzajte. Od polovice októbra sa môžu zberať dule, správny termín zberu je vtedy, keď začnú opadávať.
• Ovocie sa doporučuje oberať so stopkou a vo vydezinfi-kovaných obaloch ukladať do chladných, vetraných priestorov, skade ho budete prenášať na zimné usklad-nenie. Pre uskladnenie vyberte len kvalitné plody, ostatné spracujte .
• Skladovacie priestory zimného uskladnenia ovocia by mali byť vydezinfikované (vysírené), sklad by nemal premrznúť(teplota pri zimnom skladovaní by mala byť 2 - 4 oC, na jar okolo 6 oC, maximálne 8 oC), vzdušná vlhkosť by mala byť dostatočne vysoká (80 - 90 %).
• Po zbere prihnojte ovocné rastliny kompostom, alebo umelými jednozložkovými hnojivami (draselnými a fosforečnými), pôdu okolo kríkov bobuľovín plytko okopte a odburiňte. Odplodené výhony malín a černíc odstráňte. Na kmeňoch slivák obnovte lepové pásy, ktoré zabraňujú piadivke jesennej vyliezť do koruny, stromy kôstkovín zbavte monilióznych plodov a kmene jadrovín lepenkových pásov (likvidéciou zničíte ukryté štádiá škodlivého hmyzu).
• V druhej polovici mesiaca začína predaj ovocných stromkov. Najšetrnejší spôsob výsadby by bol tzv. "zo zeme do zeme", ale to nám nákup neumožňuje. Preto je doporučené nakúpenú sadbu pred vlastnou výsadbou ponoriť na 1 deň do vody. Na optimálnu dĺžku upravte korene aj nadzemnú časť, pri výsadbe stromček fixujte k opornému kolu, jeho časť, ktorá bude v zemi, ste dopre-du impregnovali opálením. Pri výsadbe dbajte na to, aby miesto štepenia zostalo volne nad zemou. Vysadené stromčeky a kry dôkladne zalejte. Ovocnú sadbu môžete sadiť až do konca novembra. Výsadbu broskýň na defini-tívne stanovište odložte až na jar, na jeseň kúpené stromčeky založte do zeme. Podobne postupujte pri výsadbe vinnej révy, vlašských orechov, dúl a černíc počkajte do jari.



• Je hlavné obdobie zberu hlúbovín (kapusta na sklado-vanie a kapusta na rezanie, biela aj červená sa zberá už začiatkom mesiaca), ale aj listovej zeleniny. Vlhké poča-sie je priaznivé pre dorastanie koreňov a preto so zberom koreňovej zeleniny počkajte do konca mesiaca. Vyberte letný pór a dokončite zber plodovej zeleniny. Paradajky, ktoré by už nedozreli (nevyfarbené) môžete použiť do čalamád. Koreňovú zeleninu zberajte za su-cha, aby korene boli suché. Vňať odstraňujte, aby korene nevädli. Poškodené korene vyberte pre rýchlu spotrebu, skladujte len zdravé, neporušené korene. Tie skladujte vo vetranej chladnej pivnici, najlepšie vo vlhkom piesku. Mrkvu na dlhšie skladovanie je dobré umiestniť do jám, zakrytých zeminou, len korene k rýchlej potrebe dávajte do pivnice. Korene nedávajte do igelitových sáčkov, kde by vám táto zelenina zhnila.
• Kučeravý kel nechajte niekoľko krát prejsť mrazom v noci (získa na chuti), naopak kaleráb (pre zimné využitie) musíte zobrať skôr, pred nočnými mrazmi. Bulvy sa skladujú najlepšie v jamách z hliny, pri skladovaní v pivnici ukladajte bulvy aj s koreňmi do vlhkej zeme, či piesku.
• Šalát na prezimovanie zo septembrového výsevu vysadzujte už v prvej polovici októbra - najlepšie do brázd 10 cm hlbokých, aby boli rastliny ochránené pred vetrami. Koncom mesiaca sa vyberá chreň, pretože zo zamrznutej pôdy by to nešlo. I keď čierny koreň a petržlen znesú mráz, zoberte tieto zeleniny už tiež koncom októbra. Tiež zeler zoberte pred príchodom mrazu a bulvy uložte v chladnej pivnici. Ozimné odrody póru znesú pokles teplôt aj pod -15 oC.
• Ružičkový kel, o ktorom sa traduje názor na temer najväčšiu mrazuvzdornosť medzi zeleninami, má i odrody, ktoré je treba zobrať už koncom septembra.
• Pred mrazom je potrebné tiež chrániť augustové výsevy mrkvy, najlepšie dvojitou vrstvou čečiny. Pred mrazom je nutné tiež zobrať papriky a paradajky z fóliovníkov a skleníkov, zatiaľ čo sa môže tu pod sklom šalát, cibuľa na zeleno, či reďkovka vysievať po celý október a ešte na Vianoce si môžeme pochutnávať na čerstvej zelenine.



• Október je tiež mesiacom výsadby okrasných drevín, stálezelené a ihličnany je možné vysadzovať do konca mesiaca. Vysadzujú sa tiež opadavé listnáče na tvarované živé ploty. Na osádzanie pergol niektorými druhmi popínavých rastlín a na vytvorenie rastlinnej steny z týchto pnúcich rastlín je v tomto mesiaci tiež vhodná doba - lonicera.
• V tomto období sa množia fuchsie, štepy muškátov z augusta presádzajte a príp. zaštipujte (pri dosiahnutí výšky 10 cm), na rozmnoženie môžete použiť i balkó-nové kvetiny, ktoré z ich letného stanovišťa odnášate na prezimovanie. Odrezky rododendronov, ktoré ste namnožili začiatkom leta a teraz majú korene, zasaďte do parenišťa. Z popínavých rastlín, ktoré zostávajú cez zimu na konštrukcii a ktoré teraz vyväzujete, môžete odoberať zimné odrezky. Tiež mladé výhony popínavých ruží vyväzujte ku konštrukcii, staré výhony, na ktorých boli kvety skráťte aspoň na 5 cm od hlavného stonku a rastliny prerežte, u kerových ruží preveďte celkové skrátenie asi o 1/3 a nakopcovanie.
• Môžete sadiť kríkové aj stromkové ruže, u kríkových saďte tak hlboko, aby miesto očkovania bolo dostatočne zakryté zeminou.
• U chryzantém vyštipujte zbytočné púčky, u košatých typov stredný púčik pre dobré rozvetvenie. Rastlinám, chúlostivým na namrznutie pripravte zakrytie pri zemi (plamienok), ale i nad zemou (napr. vistárie). Cibule a hľuzy cibuľovín a hľúznatých kvetín vyberajte z pôdy - gladióly, dosny, hľuznaté begónie - a nechajte ich doschnúť na dobre vetranom a bezmrazom mieste, potom uložte na miesto, vhodné na prezimovanie. Trvalky prihnojte kompostom a husté, alebo staré trsy rozdeľte. Chúlostivejšie druhy mobilnej zelene, ktoré boli cez leto umiestnené na záhradke, tiež odložte.

November
Pôdna teplota klesá v priemere o tri stupne, takže na konci novembra je na povrchu len 2,2 oC a v 60 cm 6,5 oC, ale v jednom metri ešte 8,2 oC, využite toho k vysadzovaniu.
• November svojim chladnejším, vlhším počasím umožňuje na záhradke presádzať ovocné stromčeky - napr. jadroviny môžete vysadzovať až do zámrazu. Ak vysádzate maliny, zrežte výhony hneď po výsadbe (na 30 cm). Týmto zásahom budete aktivovať pupene pri koreňoch k tomu, aby rastliny na jar vyrašili nové prúty.
• Z hroznových krov sa zberá posledné hrozno neskorých odrôd. Pôda sa po zbere pri kríkoch kyprí, kry môžete prihrnúť zemou, alebo kompostom. Všetko spadané lístie zhrabte, lebo poskytuje zimný úkryt škodcom a môže byť infikované spórami hubových chorôb. Chorobami napadnuté lístie sa likviduje ohňom, ostatné je možné skompostovať s ďalším materiálom bohatším na dusík (spadané lístie obsahuje dusíka veľmi málo a preto sa súčasne do kompostu pridáva rohovina, alebo močovina).
• Po opadaní listov sa na záhradke používa tiež tzv. jesenný asanačný postrek KUPRI KOLOM (0,6%). Pri tomto zásahu sa postrekujú stromy, kry a opadané lístie na zemi. Larvy vlnačky krvavej sa na prezimovanie sťahujú ku koreňom stromov, preto k pätám stromov nasypte prachové vápno, ktoré tieto larvy hubí. Kontrolujte lepové pásy proti piadivkám a v prípade, že lep už prestal lepiť, tak ho obnovte.
• Ovocné stromy pohnojte kompostom plytkým zapravením do pôdy, u plytko koreniacich (marhule, broskyne, či jadroviny na typových podnožiach) však veľmi opatrne, aby ste nepoškodili korene. U novo vysadených stromkov a mladých rastlín nahrňte pôdu a kompost ku kmienkom a ponechajte takto do jari. Pri bobuľovinách sa osvedčilo mulčovanie pôdy rôznou organickou hmotou (odrezky dreva, hobliny, slama, lístie). Tato hmota sa nastiela buď priamo v surovom stave, alebo po skompostovaní, kedy sa využije uvoľnenie živín súčastne k hnojeniu.
• Nevybratú mrkvu urýchlene zoberte, ako i príp. zeler a koreňový petržlen. Po očistení koreňov a zbavení listov môžete túto zeleninu ukladať do piesku v pivnici. Uvoľnené záhony po zbere vyčistite od rastlinných zbytkov a buriny a hlboko zrýľujte. Podľa možností rozvezte na zrýľované záhony kompost.
• Na záhradke vám zostávajú v zemi zimné odrody ružičkového kelu, hlávkovej kapusty, kučeravý kel, šalát, cesnak. Ak hrozia holomrazy, je dobré tieto rastliny chrániť lístím, čečinou, alebo slameným hnojom. Ku koncu mesiaca založte v pareništi, alebo v pivnici pór a na rýchlenie si pripravte rebarboru. Rastlinu rebarbory po vyrytí z pôdy i s balom (keď jej už odumrú listy) uskladnite prechodne na chladnom mieste (stodola apod.). Korene chráňte proti vyschnutiu, prípadný mráz len stimuluje rašenie rastliny. Tú prenášajte do pivnice až vtedy keď ju budete chcieť rýchliť.
• Novembrové počasie obvykle umožňuje dosádzať kry ruží, ale i niektoré cibuľoviny, ktoré nie sú príliš náročné na čas potrebný k zakoreneniu. Všetky kry ruží nahrňte zeminou s kompostom (aspoň 20 cm nad miesto očkovania), bujné výhony zrežte pred nahrnutím asi o 1/3. Stromkovým ružiam sa po opatrnom ohnutí k zemi upevňujú korunky, po zviazaní sa zakrývajú čečinou, lístím či slamou a kopčia zeminou. Ak nie je možné kmienok ohnúť, obaľte celú korunku i s miestom očkovania silným papierom a dobre zaviažte. Čečinou, alebo podobným materiálom zakryte na zimu tiež chúlostivejšie rastliny na skalke a dvojročky, ktoré by mali budúci rok kvitnúť. Stonky trvaliek orežte a orezané zbytky so semenami zo záhradky odstráňte. Ak nemrzne, tak stálezelené dreviny a ihličnany na zimu dôkladne zalejte. Živé ploty ihličnanov máte možnosť ešte tento mesiac tvarovať, koncom mesiaca sa môžete pustiť do prerezávania okrasných drevín.
• K tomu, aby bola čo najlepšie využitá zimná vlaha okrasnými drevinami, preveďte obrytie. U listnatých krov sa toto kyprenie prevádza po opadaní lístia, ktoré kyprením plytko zapracujete do povrchovej vrstvy pôdy. Tiež k rododendronom a azalkám prihrňte lístie, alebo lístie s rašelinou. Niektoré okrasné dreviny sú zvlášť citlivé na holomrazy a preto sa doporučuje tieto rastliny chrániť nakrytím asi 20 cm vrstvy lístia na zemi v mieste, kde je možné predpokladať korene. Mimo namulčovania slamou pri plamienku môžete nadzemnú časť rastliny do výšky 1,5 m obaliť proti účinku východných vetrov. Prevádza sa to zvlášť pri veľkokvetých typov, aby rastliny nezmrzli až k zemi.
• Gladiolové hľuzy pred uskladnením očistite v dobe, kedy možno starú hľuzu ľahko oddeliť od lôžka novej hľuzy (odstráňte zvyšky stonky, usušte) a preneste do miestnosti, kde budú zimovať. Vhodné je i pred uskladnením hľuzy suchou cestou (zaprášením) namoriť. Prezimujte ich, najviac 2 vrstvy na sebe pre ľahkú kontrolu, v podmienkach sucha a dobrého vetrania za teplôt 5 - 10 oC.
• Hľuznaté a cibuľovité kvety, ktoré vám zostávajú v pôde cez zimu, nakryte 6 cm vrstvou kompostu. Trávnik, na ktorom vám zvlášť záleží, môžete na zimu pokryť vrstvou kompostovej zeminy (cca 5 cm) proti vymŕzaniu.
• Sudy po vyliatí vody naplňte rašelinou. Koncom mesiaca ošetrite tiež vodovod na záhradke (vyprázdnenie, obalenie potrubia vystupujúceho z pôdy vrstvou slamy, obalenie kohútikov).